Dnes rano som citil hnev, alebo to bola zlost, neviem ich rozlisit. Zobudili ma deti, Degu pistali, moja draha kricala na deti ... no proste, take nervozne rano. A do toho som sa zobudil a hnevalo ma to. Zrazu bac a bol som sam, vsetci odisli do prace, skoli, skolky. Bol som sam, teda okrem Degu, ale aj tie dajako stichli, ale ten hnev tam stale bol.
Spomenul som si na jednu Oshovu meditaciu, v ktorej sa ponoris do svojho pocitu. Tak som si povedal, ze ked uz mam ten hnev, skusim sa ponorit do neho. Sadol som si do meditacneho sedu a zacal som dychat. Citil som je stale tam ten hnev a zrazu som bol v nom. Tma, chladno a akoby som stal v takom divnom slize. Bol to nechutne, az nazvracanie. A videl som aj tych ostanych, zavist, chamtivost, lakomost, taku tu nezohladnost. Zrazu som zistil, ze by som dokazal zabit cloveka, len tak .. aby som zistil co sa stane. To som ja? Takyto zly clovek ?
Zrazu som sa posunul akoby hore, z tej tmy a chladu do svetla. Hrialo ako slniecko :). A tam som videl tu druhu stranu mna. Lasku, pochopenie, radost, smiech. Bol to ten pocit, ako ked obijmete cloveka, ktoreho milujete. Bolo to velmi prijemne. Toto som ja ? Ano chcel by som to tak ...
Potom som sa posunul dalej, viac hore. Tam nebolo nic, len prazdnota, nic. Velmi zvlastny pocit. Toto som ja? Som to zle a to dobre zaroven ? Kto vlastne som ?
Predtym som nemal potrebu zverejnovat moje meditacne stavy, alebo ako to nazvat. Povazujem to za velmi intimnu vec, ale toto je ine. Toto mam potrebu tak verejne vyjadrit. Neviem preco, ale citim to tak...
Nakoniec co by ste cakali od cloveka, ktory nevie kto je :D
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára