Za posledne mesiace z divnej roboty sa stala nocna mora. Potom ako sef oznamil, ze niektorych bude musiet prepustit, nalada klesla na bod mrazu, rovnako aj prac. moralka. Potom na zachranu chcel aby sme robili 10 hodin denne. Bolo to viac menej demotivujuce. Ked mi povedali, ze som medzi tymi, co budu prepusteni, trochu sa mi aj ulavilo, ale aj zacala depka. Aj ked som chodil po pohovoroch na pracu, robil som testovacie prace, nepodarilo sa mi nic najst. Dalsia depka. Odisiel nas stary pocitac, masina na ktorej som sa este ucil Python. Dalsia. Este aj v kartickach sa mi prestalo darit :(.
Proste depka ako hrom ...
Ale nakoniec som ziskal tolko potrebnu pohodu a nadhlad :).
Uz sa tolko nepozeram spat a ani dopredu. Zistil som co to znamena, zit v pritomnosti. Nechavam sa viest zivotom a musim povedat, ze je to to najzvlasnejsie co som zazil.
Vela sa teraz hram s detmi, zistil som, ze je to prijemna zmena. :)
Vcera som bol na pohovore v Kosiciach. Hovoril som prvy krat po anglicky pred neznamymi ludmi. No .. nebolo to uspokojive :(. Ale naproti tomu z technickej casti mam dobry pocit. Bol to prijemny rozhovor, nie ako niekde inde. Som zvedavy ci som uspel.
Jedina vec, ktora ma trocha mrzi je to, ze sa mi nedari predat auto, aby som mohol rozbehnut eshop s kartickami. No verim, ze staci byt trpezlivy. :)
Tento blog zakoncim takto: Viem, ze to bola asi nuda, ale potreboval som to niekde dat, niekde vyliat, nejako dat vediet svetu, Dakujem, ze ste sa prekusali az sem. :D
1 komentár:
tvoje blogy niesu nikdy nuda Chogalik. Nech sa ti vsetko podari a vela stastia pri hladani novej prace
Zverejnenie komentára