Mal som teraz zlozite obdobie. Na zaciatku tyzdna vela roboty.
V stvrtok prisiel Pedro a konecne mam 512 linku. Velke tesenie.
Ale to netrvalo dlho. 5 minut nato prisla domov moja draha aj s malou Emkou. Boli u doktorky, lebo malej sa zle dychalo a stasne soplila. No a dozvedela sa, ze je to na infuzie. Ale kedze na alergie sa mala lieci v Tatrach tak sme isli tam. Johnnko nas odviezol (fest diki !!!). Primar ju prezrel a zatial typol, ze by to mohol byt astmaticky zachvat. Tak ju hospitalizovali. Kua to bolo hrozne. Bol som makky ako maslo. :(
V piatok to bol jeden z najhorsi dni, ktore som prezil. Draha bola v slzach a ani mne nebolo do spevu a z casu na cas som bol tiez v slzach. Zaujimave je to, ze mozog mi hovoril, ze je vsetko ok. Ze je dobre, ze tam je, ze jej tam pomozu. Ale city tie sa kua burili. No okolo 15 hod. draha volala do Tatier ako je mala natom. Vysetrenia vyzistili, ze nebol to astmaticky zachvat ako sme typovali :), ale "iba" zapal priedusiek. Od vtedy sme kludnejsi, ale stale smutny, ze mala je prec.
V sobotu sme ju boli pozriet, ked spala. Bola ako anjelik. Vymackal by som ju ako citron. :)
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)

Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára