Pochmurna krajina sa kupe v tme
Tajomna postava zahalena v kutni
nesie lampas slabo svetiaci
V druhej ruke kosa je
Cepel sa leskne v mesacnom svite
Za desivou pracou kraca pomaly
Pretrhnut nit zivota cloveka
Milenci na luke venuju si lasku
Kosa oddelila jeho hlavu rychlym sekom
V krvavom kupeli zaznel jej vykrik
Vykrik zufalstva, bolesti a desu
V okamihu ju zahalil plast smutku
Slzy sa miesaju z krvou na bezhlavom tele
Skodoradostny smiech rozorval dusu
Krv zo zil tvori mlaku utrpenia
Bolestou sa jej odtrhla dusa od tela
Smrt nasadila ranu milosti
Dve mrtvoly na nocnej luke
O dva tyzdne ich najdu v rozklade
A Smrt znova kraca tmou
Asi ju neboli jej praca
Asi ju tesi, posobi radost
Asi to nevnima, ignoruje
Asi ... pravdu sa dozviem
Poznanie pride, ked bude cas
Ked nadide cas mojej smrti
No, nie je totak daleko ...
